2. Bojovník až do krvi

26. srpna 2014 v 13:09 | *Teneby* |  Tale Of BrightStar


No po jednej bitke sa veľa vecí v mojom živote zmenilo. Na kopci kde sa končil les, stála menšia skupinka. Ja, Fľakatá Laba, Snenžný Pazúr, Dlhá Srsť, Dymová Laba, Strieborná Laba, Štíhla Búrka a Mesačná Laba. Pod nami sa rozliahlo údolie, v celku pokojné. No dnes to bolo inak. V strede údolia stála skupina mačiek a kocúrov. No nepatrili do nášho klanu. Bol to klan Vzduchu. Bolo už neskoro, aby sme povolali našich bojovníkov. Snežný Pazúr potichu zavrčal. Stáli sme schovaný v kroví. Švihol chvostom a vyskočil z vysokého kríku. Najbližšie mačky sa obzreli. Skočil jednej po krku a zhodil u na zem. Po ňom vybehli všetci. S Fľakatou Labou sme sa vrhli na jedného väčšieho bojovníka. Prikrčila som sa a vrahila mu hlavou do brucha keď sa postavil na zadné. Brat sa mu vrhol na tvár a zachytil sa. Začal mu škrabať po tvári. Kocúr z jačaním bežal preč. "Ty.....?" chcela som sa spýtať. Pokrútil hlavou. "Vyhol som sa očiam" odvetil rýchlo a skočil na menšieho kocúra, zrejme učňa. Ja som sa zase venovala inému bojovníkovy. No začínalo sa my to vymykať z labiek. Kocúr ma odhodil. Tvrdo som dopadla na zem. Kocúr sa zasmial a vyrhol sa na mňa. Zrazu sa predo mňa postavil Mesačná Laba. Kocúr sa znovu zasmial. Jeho sýte žlté oči prebehli po bielej srsti Mesačnej Laby. Kocúr sa na neho vrhol. Mesačná Laba sa odrazil a skočil kocúrovy na krk. Pevne zahryzol. Nervózne som mykla chvostom. Kocúr začal jačať a rozbehol sa preč. Mesačná Laba sa na mňa otočil. Oblizol si krv ktorá mu zašpinila tvár. Zohol sa ku mne a zdvyhol ma. Potriasla som hlavou. "Môžeš bojovať?" spýtal sa potichu. "Uhm" odvetila som. Prikývol a rozbehol sa preč. Bola som zmetená ale do pozornosti ma dostal krik. Zvrtla som sa a uvidela ako kocúr zo sivou srsťou naťahoval labu nad Dymovú Labu. Strieborná Laba to spozoroval a vrhol sa na kocúra. Ten ho odhodil a venoval sa Dymovej Labe. Aj ja som vybehla po kocúrovy. Zaborila som mu pazúre ho chrbta. Kocúr začal kričať a snažil sa ma striasť. Fľakatá Srsť sa zahryzol kocúrovy do nohy. Kocúr sa zahryzol do Dymovej Laby. Tá sa začala dusiť a kňučať. To ma poháňalo aby som kocúra uhryzla do krku. Pustil na zem bezvládne telo mojej sestry a zoboril mi pazúre do zadnej laby. Zakňučala som a spala na zem. Potom odkopol môjho brata. Kocúr sa na mňa otočil a začal ma škrabať. Snežný Pazúr si to všimol, už bežal ku mne keď som kocúra zasiahla do brucha. Zakňučal a rozehol sa preč. Postavila som sa. Noha a neuveriteľne bolela ale prehltla som to. Dlhá Srsť sa zmetene obzerala. Bola ešte len čerstvá bojovníčka. Začula som krik. Pozerla som na zdroj. Na zemi ležalo telo, Strieborná Laba. Kocúr sa usmieval. Rozbehla som sa na neho a začala ho hrýzť. Bola som príliš v amoku aby som si všimla že môj brat je mŕtvy. Ako som odohnala kocúra, pozerala som na brata. "Môžeš vstať! Už je preč!" povzbudila som ho. No nedvíhal sa. Ani jeho hrudník. Pod jeho telom sa vytvorila mláka krvi. Zaskučala som. Mala som slzy v očiach. Zacítila som ťahanie za srsť. "Už sú všetci preč" povedal Fľakatá Laba. Potom si všmol Striebornú Labu. Zakňučal. "Kde je Dymová Laba?" spýtala som sa. Pokrútil hlavou. To ma položilo. Zvalila som sa na zem. Nevadilo mi že som ležala v krvi. No brat ma odtiahol. Pevne som zavrela oči. Nechcela som ich otvoriť. Cítila som jemnú srsť môjho brata a teplo z jeho tela. Upokojovalo ma to. Začula som šušťanie. Pootvorila som oči. Uvidela som ako Štíhla Búrka dvíha telo Dymovej Laby. Znovu som tuho zavrela oči. Cítila som ako do mňa niekto jemne strčil. Otvorila som oči. Snežný Pazúr na mňa hľadel. "Musíme ísť" upozornil ma. Prikývla som. Aj s bratom sme sa zdvihli a išli za Snežným Pazúrom. Mesačná Laba pozrel na moju zdrvenú tvár a potom na môjho brata, ktorý nebol o nič šťastnejší. Pozrela som dozadu. Bola som Dlhá Srsť aj s telom Striebornej Laby. Po chvíli sa k nej presunula aj Štíhla Búrka. Zacítila som korysť a rôzne pachy. Náš tábor. Vstúpili sme dnu. Najprv Snežný Pazúr, za ním mi, učni a potom mačky s telami. Snáď celý klan sa prišiel pozrieť. Zacítili krv a únavu. Z brlohu v jednej plochej skale vybehla Usmievavá Hviezda. Najprv vyzerala zdesene no ako uvidela telá, všetko sa zhoršilo. Poslednú čo som počula bol bolestný nárek.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Markeet Markeet | Web | 26. srpna 2014 v 13:16 | Reagovat

Ahoj :-) máš ráda zvířátka? :-) kdyby jsi chtěla, můžeš poslat hlásek mému britskému kocourkovi :-) odkaz mám na blogu, kdybys cokoli potřebovala, určitě napiš :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama